24/04/2026
💫
Na Juraja ( 24.apríl) 🍀
Poslednou významou podskupinou jarných zvykov sú tie, ktoré sa viažu ku dňu Juraja.V tradičnej kultúre sa jeho deň pokladá za predel medzi zimou a letom a viažu sa k nemu mnohé pranostiky (hrmenie pred Jurajom znamenalo nepriaznivý rok) Ľudia žili v predstave že ,, na Juraja zem sa otvára" , alebo že ,, do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami tahal zo zeme, a po Ďure všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal." Každý kto našiel pred Jurajom daťelinový štvorlístok 🍀, považoval ho za prísľub šťastia. Štvorlístok však musel nájsť náhodou. Štastlivci ktorí našli štvorlístok si ho mali zašiť do šiat aby ho mali stále pri sebe. Dievča ktoré našlo takúto ďatelinku, dostalo za muža toho, na koho najvia myslelo. Rastliny so žltými kvetmi 🌼, najmä púpavu, podbeľ a záružlie, zbierali ženy pre dojnice, aby mali žlté maslo.
,, O Ďuri sa všetko pobúri". Nielen rastliny ale aj plazy a obojživelníky idú po tomto termíne zo zeme von. Kto pred Jurom vidí hada 🐍, má ho vraj zabiť aby mu neušiel so šťastím. Podľa horehronského receptu z konca minulého storočia hada bolo treba spáliť v novom hrnci, popol zmiešať so soľou a dávať dobytku🐂 ako liek. Usušeným hadím mäsom alebo kožkou okurovali ľudia boľavé zuby. Na Ponitrí gazdovia hada neusmrtili, ale ho pohladkali rukou. Verili, že keď tou istou rukou pohladkajú chorý dobytok vyzdravie. V Závade verili že stretnutie so živým hadom do spomínaného termínu prináša šťastie. Kto počul pred Jurom po prvý raz žaby kŕkať 🐸, mal pobozkať zem, aby ho neboleli zuby. Kŕkanie žiab pred Jurom signalizovalo, že po Jure zmĺknu, , pretože príde ešte zima. Kto zas počul pred Jurom kukučku a nemal pri sebe peniaze🪙, celý rok mu mali chýbať.
Od Veľkej noci do 24.apríla sa nesmelo prať piestom, lebo by búrka⚡ ničila úrodu. Do Jura sa nesmelo vonku šiť, lebo by sliepky🐔 neniesli. Ani periny sa nesmeli vetrať na plote, lebo by do domu prišla choroba. Niektoré ženy chodili ráno pred svitaním na cudzie lúky stierať rosu💧 do plachty. Vo viacerých oblastiach Slovenska prebiehal ,, na Jura" prvý výhon dobytka spojený s rovnakými zvykmi ako na Zelený štvrtok🌿. Na rozhraní stredného a západného Slovenska vyháňali na Ďura zlé sily z chotára ohňami🔥. Napr.v Kubrej pri Trenčíne a v Bošáckej doline v minulom storočí celý týždeň vopred, večer čo večer pri západe slnka☀️, vychádzali dievčatá za dedinu spievať jurské piesne. Spievanie vrcholilo 23.apríla, keď po obidvoch stranách údolia vedúceho do obce pálila mládež ohne Z mnohých piesní najčastejšie opakovali obradnú jurskú pieseň:
Svätý Juríčko,
otvor políčko !
Kde môj milý pôjde orať
zajtra ránečko..
Svätý Jur volá,
zem sa otvára,
Svätý Jur ide,
leto nám nesie..
Keď vatry dohoreli, kotúľali sa po oziminách , aby žito 🌾bolo také vysoké ako ony. Dievčatá vili vence a hádzali ich do vody. Ktorým smerom voda🌊 veniec vyniesla, tým smerom sa malo dievča vydať. Na mnohých miestach stredného a severného Slovenska pripravili mládenci v jurskej noci nejednému gazdovi prekvapenie. Niektorý našiel rano brány, ktoré oprel večer o stajňu , vytiahnute na strome , iný pochodil ešte horšie, mládenci mu rozobrali voz a poskladali ho na streche domu alebo na strome. Na takomto vydarenom kúsku sa zabávala celá dedina . Atmosféru sviatočných dní jarného obdobia dotvárali tradičné hry mládeže a detí.
𝗣𝗿𝗮𝗻𝗼𝘀𝘁𝗶𝗸𝘆 𝗻𝗮 𝗝𝘂𝗿𝗮𝗷𝗮
▪︎Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja.
▪︎Čo do Ďura vypučí, to po Ďure vysuší
▪︎Saď zemiaky na Ďura, bude plná pivnica i komora
▪︎Koľko ráz pred Ďurom zahrmí, toľko ráz po Ďure bude mráz
▪︎Hrmenie pred Jurajom je predzvesťou nepriaznivého roka
▪︎ Na Ďura tráva zo zeme beží
Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu, E.Horvathová, r.1986
Fotografia: žienky z Terchovej, archív Viktora Krištofa
